graphic-header
Občanský kalendář » «»

březen 2017

2017-2&clndr_act=2017-3-27
2017-4&clndr_act=2017-3-27
PoÚtStČtSoNe
1
2
čtvrtek 2. března   »   1 událost
3
pátek 3. března   »   1 událost
4
sobota 4. března   »   2 události
5
6
pondělí 6. března   »   2 události
7
úterý 7. března   »   1 událost
8
středa 8. března   »   1 událost
9
čtvrtek 9. března   »   1 událost
10
pátek 10. března   »   2 události
11
sobota 11. března   »   2 události
12
neděle 12. března   »   2 události
13
pondělí 13. března   »   1 událost
14
úterý 14. března   »   1 událost
15
středa 15. března   »   1 událost
16 17
18
sobota 18. března   »   1 událost
19
20 21 22 23
24
pátek 24. března   »   1 událost
25
sobota 25. března   »   2 události
26
neděle 26. března   »   1 událost
27 28 29 30 31
Zůstaňte se 7.G v kontaktu »
Sítnice »

25 let Sedmé generace

Videoanketa k narozeninám 7.G.

Anketa »

Jak hodnotíte rok 2016?

stál za starou belu

špaténka, ale byly horší

střídavě oblačno

v podstatě dobrý

můj životní rok

Ke stažení »

Chcete mít 7.G ve svém počítači napořád? Stačí si stáhnout naše tapety, bannery či ikonky.

7.G twitter »

Sedmá generace 5/2009  »

Rizikový život v rezorte životného prostredia

Ľuba Lacinová

Rizikový život v rezorte životného prostredia

Slovensko sa rozhodne nemôže sťažovať na to, že by sa v oblasti životného prostredia nič nedialo. Ministri sa striedajú ako na bežiacom páse, obchod s emisnými povolenkami len dymí a lesníci márne hľadajú 900 kamiónov plných dreva.

Angažovať sa v prospech životného prostredia nebývalo ľahké. Aj dnes, dvadsať rokov po zmene režimu, to môže občianskym aktivistom priniesť nepríjemné prekvapenia v štýle mafiánskych vyhrážok, ako sa stalo protestujúcim proti výstavbe tepelnej elektrárne v Trebišove. V krajine spravovanej súdržnou koalíciou, ktorú žiadna kríza neprinúti škrtnúť čo i len jediný cent zo sociálnych programov, však môže byť i kreslo ministra životného prostredia tým najhorúcejším a najrizikovejším. Čas prežitia ministrov klesá priam geometricky. Prvý bol v úrade dva roky. Druhý deväť mesiacov. Tretí nevydržal ani oných magických sto dní. Škoda len, že to nie je preto, lebo tak zápalisto bojujú za životné prostredie.

Slovenská národná krajina

Podľa koaličnej dohody medzi stranou Smer a dvoma menšími koaličnými partnermi HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko, tieň kedysi obávanej Mečiarovej strany dnes bojujúci o prežitie a prekročenie 5% preferencií) a SNS (Slovenská národná strana vedená milovníkom luxusných áut, jácht, víl, súkromných lietadiel a pochopiteľne slovenskej štátnosti Jánom Slotom) pripadlo ministerstvo životného prostredia SNS. Slovensko má krásnu krajinu, má množstvo rezervácií a národných parkov a má sa čím chváliť. Strana, ktorá má v názve aj slovenská aj národná by pod zástavou národnej hrdosti mala chrániť naše prírodné poklady, aby návštevníci upadali do vytrženia, a chrániť zdravie nášho životného prostredia pre nás a naše deti — zdravý a šťastný národ v zdravej a šťastnej krajine. Keby tomu tak v praxi bolo, nestálo by za to ošúchavať klávesnicu a míňať tlačiarenskú čerň. V rezorte životného prostredia pod vedením SNS ale išlo najmä o peniaze. Často nemalé.

Prvý minister Jaroslav Izák, menovaný v júli 2006, musel odísť kvôli nevratným dotáciám na tepelné čerpadlá a slnečné kolektory, ktoré prideľoval ľuďom z koaličných kruhov vrátane svojich podriadených. Nesmútil za ním nikto, komu na životnom prostredí naozaj záleží. Ale treba povedať, že finančná škoda, kvôli ktorej bol odvolaný, bola zanedbateľná. Niektorí aktivisti ho pri jeho odchode označili za najhoršieho dovtedajšieho ministra životného prostredia. Toto prvenstvo dlho neudržal.

Ján Chrbet vystriedal Jaroslava Izáka v auguste 2008 a už v septembri Slovenský vodohospodársky podnik a podnik Vodohospodárska výstavba, ktoré sú MŽP podriadené, prenajali 300 hektárov dunajského lužného lesa v blízkosti Bratislavy firme Xiland na 99 rokov za smiešnu sumu necelého 1,7 eurocentu za hektár. Hodnota pozemkov, na ktorých má vyrásť športový a rekreačný areál, presahuje sto miliónov eur. Prenájom na 99 rokov sa v praxi nelíši od predaja. Do nového roka 2009 minister Chrbet vstúpil s drobnou novelizáciou zákona, ktorá by mu umožňovala prideľovať peniaze z Environmentálneho fondu bez toho, aby mal písomné podklady k projektom, na ktoré budú použité. Novela sa prijímala obľúbeným spôsobom našej súčasnej vlády — v rámci novelizácie úplne iného, nesúvisiaceho zákona. Prezident novelu nepodpísal, ale parlament jeho veto prelomil a neskoršie predsa vstúpila do platnosti.

Garage sale v slovenskom štýle

Ján Chrbet bol pracovitý minister a čoskoro uzavrel s tajomnou firmou Interblue Group exkluzívnu zmluvu o predaji emisných kvót. Firma okamžite získala kvóty na 15 miliónov ton emisií za cenu 5,05 eur za tonu so splatnosťou 60 dní. V praxi to znamenalo, že nepotrebovala žiadnu hotovosť a obchod mohla vyplatiť z vlastného zisku z opätovného predaja kvót. Susedné štáty v tom čase predávali za 10—13 eur. Exkluzívna zmluva firme zaručuje opciu na nákup slovenských emisných kvót za rovnakú cenu do konca roku 2012. Interblue Group už teraz s minimálnou námahou zarobila približne 75 miliónov eur. Konateľka firmy Jana Lütken žije v luxusnej vile vo Švajčiarsku, má český pôvod. Adresa firmy je v USA a novinári na nej našli nepríliš luxusnú dvojgaráž. A mimochodom, to, čo sme za emisné kvóty predsa len dostali, rozdeľuje Environmentálny fond — ten, nad ktorým získal Chrbet mimoriadne právomoci. Médiá nedali — a dodnes nedávajú — pokoj, opozícia nedala pokoj, premiér Fico kľučkoval až napokon Chrbeta 5. mája odvolal a — prevzal jeho právomoci. Jánovi Slotovi sa dva týždne nedarilo navrhnúť kandidáta, ktorý by mu prešiel, až napokon 20. mája bol za ministra životného prostredia vymenovaný Viliam Turský.

Trikrát a dosť

Už spomenutý Slovenský vodohospodársky podnik vypísal tender na likvidáciu popolčeka a škváry zo štátnych teplární v Martine, Zvolene a Žiline. Tender vyhrala firma Esco, ktorá za šesť rokov práce požaduje 85 miliónov eur. Z formálnych dôvodov vyradili ponuku lacnejšiu o 27 miliónov. Premiér Fico tentokrát konal nielen rýchlejšie, ale dokonca v duchu zásady, ktorú sa v minulej vláde snažil presadiť do trestného zákona minister spravodlivosti: trikrát a dosť. Rozhodol sa nielen ministra odvolať, ale aj odobrať rezort SNS a obsadiť ho vlastným nominantom. To oznámil 19. augusta. Z toho by sa jeden od prekvapenia prekotil. A naozaj — eštevždyminister Turský spadol vo svojom vlastnom úrade, utrpel úraz hlavy a v noci z 19. na 20. zmizol v nemocnici. Formálny akt odvolania najprv čakal na ukončenie jeho práceneschopnosti, potom premiér stratil trpezlivosť a 28. augusta mu poslal odvolací dekrét na podpis do nemocnice. Zatiaľ nevieme, čo tých deväť dní robili Turského úradníci. Či boli usilovní a v čí prospech pracovali. A premiér v televíznej diskusnej relácii nahlas zauvažoval, že by bolo dobré spojiť rezorty poľnohospodárstva a životného prostredia pod jedného ministra.

Napriek tomu, že médiám dominujú finančné šarivary, máme na Slovensku aj prírodu aj starosti s tým, čo sa s ňou deje. Ako tak čas beží, v novembri uplynie už päť rokov od veľkej víchrice, ktorá zničila lesy nielen v Tatrách. Prakticky všetko kalamitné drevo je už vyťažené. Len Tichá a Kôprová dolina zostali bezzásahovým pásmom. A nebolo to jednoduché, spory ochranárov s lesníkmi a strážcami verejného poriadku prechádzali miestami až na kontaktný spôsob boja. Takže diskusia sa mierne posunula, ale stále ide o to isté: kto vie lepšie, čo je dobré pre les — vlastníci, lesníci alebo príroda?

Lesná kalamita — biologická alebo chemická?

Na les sa dá pozerať ako na ekosystém, v ktorom sa cyklicky strieda zrodenie, dospievanie a smrť. K tomu cyklu patrí aj lykožrút. Problém, s ktorým majú bohaté skúsenosti aj českí ochranári a lesníci. V Tichej a Kôprovej dostala voľnú ruku príroda. Podľa ochranárov tu prebieha prirodzený prírodný cyklus. V Tichej doline je časť lesa napadnutá lykožrútom, ale napadnuté stromy sú mozaikovito rozptýlené medzi zdravými stromami. Napadnuté stromy síce vyschnú, ale ak zostanú na mieste, stanú sa súčasťou prirodzenej obnovy a omladenia lesa. V umelo vysadených lesoch sú porasty napadnuté celoplošne. Ale aj tie vytvárajú mikroklímu priaznivú pre obnovu lesa. Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) chcú získať výnimku na asanačnú ťažbu dreva z oboch dolín a tvrdia, že lykožrút sa tu stále viac množí. Ochranári naproti tomu tvrdia, že množstvo lykožrútov kulminovalo v roku 2006 a teraz už začína obnova lesa a ústup podkôrneho hmyzu. Ich stanovisko verejne podporili aj pracovníci Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej Univerzity vo Zvolene. Ostatné kalamitou postihnuté lesy boli vyťažené tak, ako keby boli bežnými hospodárskymi lesmi. V Tichej a Kôprovej zatiaľ nebol porušený bezzásahový režim, takže nám môžu ukázať, ako prebieha prirodzená regenerácia vysokohorského lesa a môžeme ju porovnať s človekom riadenou obnovou na ostatných kalamitou postihnutých územiach.

Národné parky boli nielen vyčistené od kalamitného dreva spôsobom, ktorý je na územiach s týmto stupňom ochrany neprijateľný. V rámci boja proti podkôrnemu hmyzu ich podnik lesy Slovenskej republiky každoročne postrekuje problematickými insekticídmi. Aj tento rok použili v národných parkoch Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Slovenský raj, Muránska planina množstvo FURY, ktorého účinnou látkou je cypermetrín. Lesoochranárske zoskupenie VLK už roky protestuje proti jeho aplikácii, pretože táto látka narušuje hormonálny systém necieľových živočíchov a môže poškodzovať aj zdravie lesných robotníkov, ktorí s ňou pracujú, a pri troche smoly aj turistov, ktorí do lesa v nevhodnej chvíli prídu. Môže sa to stať, pretože ošetrované lesy nie sú dostatočne (ak vôbec) označené. Vlci postupujú systematicky a právnicky. Tento rok už získali vyjadrenie ministerstva pôdohospodárstva, že firma, ktorá pesticíd FURY dodáva, porušila zákon. Prípravok, ktorý na Slovensku predáva, nie je schválený. Firma teraz môže dostať pokutu. Ťažko povedať, či to stratégiu lesníkov ovplyvní. V hre sú ďalšie podnety Vlkov kvôli porušeniu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti.

Lesný tunel smer Brusel

Cieľom postrekov je zrejme zachovať čím viac lesnej hmoty na vyťaženie. Drevo rovná sa peniaze. Lenže z lesa ho treba odviezť a budovanie lesných ciest je príliš drahé — zase toľko dreva, aby ich stavba bola rentabilná, vyťažiť možné nie je. Lesníci objavili novú možnosť — eurofondy. Za peniaze z eurofondov je dovolené stavať protipožiarne cesty. A tak si lesníci uvedomili, aké veľké je nebezpečenstvo vzniku lesných požiarov a vypracovali projekt viacerých ciest dlhých od 6,5 do 12 kilometrov, po ktorých budú môcť jazdiť požiarne autá aj lesnícka technika. Budú sa stavať napríklad aj na území Národného parku Nízke Tatry. Generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Martin Moravčík pripustil, že v okolí plánovaných ciest sa počíta aj s ťažbou dreva. Majú byť postavené na území, ktoré spadá pod tretí stupeň ochrany a v ňom ťažba nie je vylúčená. Keďže sú tu aj stromy napadnuté lykožrútom, ich odstránenie prispeje k protipožiarnej prevencii. Podľa ekológa a lesníka Róberta Oružinského je príčinná súvislosť opačná. Po výrube stromov nechávajú lesní robotníci množstvo suchých zvyškov, ktoré sa ľahko chytia a práve ony sú často ohniskom lesných požiarov.

Štátne lesy teda veselo využívajú eurofondy, ťažia drevo aj tam, kde by nemali, a predsa majú ďaleko k prosperujúcemu podniku. Nejakým spôsobom sa im stratilo drevo za 770 miliónov eur. To je 900 kamiónov. Nevýhodne prenajímajú poľovné revíry, nevýhodne nakupujú. Nečudo, že sú v strate. Žiadali pôžičku od vlády vo výške 67 miliónov eur. Je to také zvláštne, ak štátny podnik chce pôžičku od štátu. Jej návratnosť je v takýchto prípadoch obvykle iluzórna. Premiér ju viazal na reštrukturalizáciu podniku. Potom to nejako utíchlo. Stále sa niečo deje a dnešné škandály prekrývajú včerajšie. Ekonomické problémy sú vďaka kríze a spôsobu, akým k nej vláda pristupuje, príliš vážne a životné prostredie je na ešte vzdialenejšom okraji záujmu ako obvykle. Ale ešte vždy máme aj dostatok aktivistov, ktorí situáciu sledujú a protestujú. Aspoň budeme vedieť, kto, kedy a čo spôsobil. A občas sa aj podarí, že sa niečo nestane.

A ešte niečo máme okrem problémov: euro. Všetky sumy sa razom 30násobne zmenšili a opticky je to rozkrádanie akési menšie. Veď tie lesy chcú iba 67 miliónov, v korunách by to boli až dve miliardy. Takže si všetky sumy vynásobte 25 a máte obraz v českých korunách, o koľko sa dnes v rezorte životného prostredia hrá.

[12. října 2009]

  Líbí se vám tento článek?
 
  Chcete autora finančně odměnit?
Jak mikroplatby Flattr fungují?


  Související články:

Okomentujte článek na facebooku...

...anebo svůj komentář přidejte zde:


Pravidla pro komentáře: Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo smazat příspěvek, který nemá nic společného s tématem, obsahuje vulgarismy, rasistické a xenofobní vyjadřování či jiné urážky ostatních, obsahuje spam a komerční reklamu nebo je jinak nevhodný. Porušení pravidel může mít pro uživatele za následek dočasné nebo trvalé znemožnění vkládání dalších komentářů.

Upozornění: publikovat články nebo jejich části, jakož i zveřejňovat fotografie a kresby z časopisu Sedmá generace nebo z jeho internetových stránek je možné pouze se souhlasem redakce.