Čím žijú ochranári na Slovensku

Odpadmi. Teda okrem iného — veď čo deň, to nový útok na životné prostredie. Jedným z nich je pripravovaný projekt spaľovne v areáli ropnej rafinérie Slovnaft. O projekte výstavby Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ako sa honosne nazýva, sa hovorí už niekoľko rokov. Jeho predpokladaná kapacita je 316 700 ton ročne, z toho viac ako dve tretiny odpadu má tvoriť zmesový komunálny odpad (teda viac ako 200 000 ton) a menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad aj zo Slovnaftu. Zo spáleného odpadu bude CEZO vyrábať teplo a elektrickú energiu.

Aké riziká projekt môže priniesť? CEZO má byť postavené v blízkosti obytných štvrtí a Žitného ostrova, pod ktorým je zásobáreň pitnej vody stredoeurópskeho významu. Dnes zásobuje okolo milióna ľudí v Bratislave a okolí a jej význam bude rásť. Geologické zloženie pôdy umožňuje ľahký prienik povrchových kontaminácií pri rôznych haváriách či už pri preprave odpadu alebo pri samotnej prevádzke. 

Ďalej zvýšená dopravná záťaž — Bratislava produkuje ročne asi 200 000 ton odpadu, z toho do spaľovní ide asi 88 000 ton, zvyšok sa opätovne spracuje alebo (asi 20 000 ton) skládkuje. Mestská firma OLO (Odvoz a likvidácia odpadu) má vlastnú spaľovňu s kapacitou 135 000 ton. Prebieha jej rekonštrukcia, ktorá kapacitu zvýši na 180 000 ton. Po dokončení oboch stavieb bude môcť Bratislava spaľovať cca 380 000 ton komunálneho odpadu, teda bude mať voľnú kapacitu okolo 300 000 ton odpadu, ktorý bude treba do Bratislavy doviezť. Oficiálne plány Slovnaftu sú zvážať komunálny odpad zo západného Slovenska, občania sa však obávajú dovozu odpadu z Maďarska. Vlastníkom Slovnaftu je totiž maďarská nadnárodná ropná a plynárenská skupina MOL Group. V každom prípade zvýšená doprava sčasti možno nebezpečného odpadu predstavuje aj riziko znečistenia vzduchu a pôdy a zvyšuje emisie.

Komunálni poslanci Bratislavského kraja, mesta Bratislava, viacerých mestských častí Bratislavy a niektorých obcí v okolí sa proti výstavbe CEZO vyslovili. Občiansku petíciu proti spaľovni tiež podpísalo vyše 10 000 ľudí. Rozhodnutie je momentálne v rukách ministerstva životného prostredia, ktoré má schváliť EIA projektu. Prvú verziu z decembra 2024 vrátilo na doplnenie. V apríli 2025 bolo ukončené pripomienkové konanie k doplnenej správe, prebehlo jej verejné prerokovanie a čaká sa na vyjadrenie ministra Tomáša Tarabu. Ten je jediný, kto teraz môže celý projekt stopnúť. 

Text vznikl díky spolupráci s Heinrich Böll Stiftung.