Pre Tomáša Kolenku, ochranárov a feministky

Vždy keď počujem samú seba rozprávať niekomu o tom, ako môže žiť šetrnejšie k prírodným zdrojom, vynorí sa predo mnou moja stará mama.

Prináša vodu zo studne, starostlivo odmeria množstvo potrebné na uvarenie cestoviny a v ocedenej vode ešte umyje riad. Vodu, ktorá ostala po umývaní a praní, použije na umytie podlahy. Prikladá do kachľovca, ale len toľko, aby teplota nestúpla nad 12°C. Svieti len v kuchyni, televízor, ktorý jej vnútili moji rodičia, ignoruje a dáva prednosť rádiu. Potraviny má uložené v perfektnej pivnici, do ktorej schádza bez problémov po strmých schodoch napriek vysokému veku. Kukuričná kaša, zemiaky, kyslá kapusta, lokše a zelenina sú na stole oveľa častejšie než mäso. Zvyšky, ak vôbec nejaké sú, dojedajú sliepky. Recykluje, až som z toho nervózna. Jeden sáčok z umelej hmoty používa nie mesiace, ale doslova roky. Malú záhradku hnojí buď ničím, alebo obsahom drevenej latríny.

Moja stará mama už dávno nežije. Nebola počas svojho života šťastná a spokojná. Často sa sťažovala, ale nikdy nie na to, že by mala veľa práce. Stihla prekrásne vyšívať, šiť, háčkovať a venovať sa s láskou vnukom a vnučkám. Život jej strpčoval iba starý otec svojím alkoholizmom a hrubosťou.

Žila dokonale udržateľný život. Prešovský prednosta úradu pre životné prostredie by ju dnes nazval zelenou radikalistkou.

A čo ja? Prečitala som hory ochranárskych materiálov a občas mám pocit, že môžem niečo vyčítať konzumne sa chovajúcim spoluobčanom. Ale mám na to právo? Chodím síce na bicykli a nejedávam mäso, ale moju domácnosť denne opúšťajú odpady, s ktorými si príroda neporadí, chladničku mám zapnutú aj v zime, vyplytvám denne mode teplej vody a v práci v jednom kuse kopírujem, tlačím, faxujem a počítač mám zapnutý vo dne v noci.

Možno, že keby moja stará mama žila teraz, správala by sa rovnako náročné a bezohľadne ako my. Ale možno, že ani nie.

—

Poznámka: samozrejme, že v porovnaní s Američanmi sme všetci veľmi skromní

—

Dáša Balážová pracuje v Prešově v lesoochranářském sdružení VLK.

Tomáš Kolenka je vůdčí osobnost slovenských Detí Zeme. Vděčíme mu za poskytnutí tohoto článku a za báseň Milana Rúfuse, kterou tento přední slovenský básník ekologickému hnutí věnoval.