Rio plus, alebo minus desať rokov?

Na prelome augusta a septembra tohto roku sa v Juhoafrickom Johannesburgu uskutoční kľúčový summit o trvalo udržateľnom rozvoji (World Summit on Sustainable Development – WSSD). Ide o pokračovanie a nadviazanie na stretnutie v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorom došlo k pomenovaniu kľúčových problémov, ktorým čelí naša civilizácia a k naznačeniu možných riešení, ktoré boli následne zhrnuté v prijatom dokumente nazvanom Agenda 21.

Je desať rokov po stretnutí v Rio a celosvetová diskusia a príprava na stretnutie vrcholí sériami prípravných stretnutí hláv štátov, zodpovedných ministrov a predstaviteľov občianskej spoločnosti. Ide o takzvané prípravné stretnutia (PrepComm). Agenda pre toto vrcholové stretnutie je rámcovo pripravená a obsahuje súbor komplikovaných bodov, ako sú globalizácia, boj s chudobou, neudržateľné vzorce výroby a spotreby, efektivita nakladania so zdrojmi, zdravie a spôsob optimalizácie správy vecí verejných (tzv. Good Governance).

Voľný obchod ako univerzálny liek

 Jedným z kľúčových problémov, ktoré sú viditeľné už teraz, a ktoré môžu viesť k odmietnutiu výsledkov summitu hlavne zo strany mimovládnych organizácií a rozvojových krajín je to, že navrhované postupy zostávajú v koľajách tzv. neoliberálnej ekonómie a plne sledujú líniu šírenia voľného obchodu, tak ako bola prijatá Svetovou obchodnou organizáciu (WTO) v Katarskom Doha. Na poslednom prípravnom stretnutí č. 3 bola schválená „Pozícia predsedu“ (Chairman’s Paper), ktorá bude v nasledujúcom období tvoriť základ pre ďalšie vyjednávanie. V tomto dokumente sa vyzývajú členovia WTO k tomu, aby implementovali výsledky z Doha, čím sa má podporiť svetový obchod, ktorý následne podporí trvalo udržateľný rozvoj. Táto dohoda podľa mnohých mimovládnych organizácií, ale aj vlád rozvojových krajín naopak prinesie ďalšie zhoršenie situácie. V prostredí, kde neexistujú celosvetové normy a limity, dôjde k ohrozeniu sociálnych a environ-mentálnych práv, hlavne obyvateľov transformujúcich sa krajín a tretieho sveta. Ťažko tiež hovoriť o voľnom obchode v prostredí, kde najrozvinutejšie krajiny rôznymi dotáciami a daňovými úľavami zvýhodňujú svojich producentov, ktorý potom následne likvidujú už aj tak krehký priemysel za svojimi hranicami.

Multilaterálne environmentálne dohody (Multilateral Environ-mental Agreements – MEAs)

Voľný obchod, liberalizácia a privatizácia globalizujú celosvetovú ekonomiku a prelievajú zdroje z krajín cez anonymné trhy v postupujúcej špirále smerom k bohatým nadnárodným investorom, investičným fondom a ich vlastníkom. Výsledkom je neuveriteľné zvyšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami a postupujúca demontáž národných štátov, ktoré už v ekonomickej oblasti nemôžu rozhodovať o situácii svojich vlastných občanov a jedine, čo im zostáva, je vykonávať poriadkovú službu pre nadnárodné korporácie. Ako reakcia na tieto trendy silnie tlak na účinnejšie globálne pravidlá a limity chrániace sociálne a environmentálne práva obyvateľov. Na už spomínanej WTO konferencii v Doha sa členovia Svetovej obchodnej organizácie rozhodli začať negociácie o vzájomnom vzťahu medzi MEAs a obchodnými dohodami. Prvé výsledky sa očakávajú až v roku 2003, ale zďaleka nie je jasné, či tieto negociácie vyznejú voči MEAs pozitívne, alebo negatívne. Niektoré medzinárodne mimovládné organizácie (MVO, napr. Priatelia Zeme, Greenpeace, alebo ANPED) preto vidia Svetový summit v Johannesburgu ako príležitosť apelovať na vlády, aby znovu potvrdili váhu a autonómiu Multilaterálnych environmentálnych dohôd a jasne stanovili, že ciele, princípy a opatrenia MEAs nesmú byť v žiadnom prípade podriadené obchodným dohodám WTO.

Zodpovednosť a transparentnosť nadnárodných korporácií

Jedným z kľúčových oblastí pre Johannesburg je volanie po uzákonení transparentnosti a zodpovednosti korporácií (Corporate accountability and responsibility). Snaha o záväzné globálne mechanizmy pre hodnotenie dopadov aktivít, hlavne nadnárodných obchodných spoločností, je silne podporovaná MVO a skupinou krajín G7 (najmenej rozvinuté štáty). Toto naráža už v prípravnej fáze na odpor (väčšinou nepriamy) a je tu snaha namiesto formálnej záväznosti prijať nevymáhateľné dobrovoľné štandardy, ako sú napr. smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti (OECD Guidelines on Multinational Enterprises and the Global Compact). Na dosiahnutie zodpovedného správania sa a prístupu nadnárodných spoločností sú potrebné záväzné a sledovateľné pravidlá spojené so sankciami proti porušiteľom.

Dobrovoľné záväzky? Áno ale…

Dobrovoľné záväzky (viď Rámček 1 pre podrobnosti) môžu priniesť veľa pozitívnych iniciatív a výsledkov v boji proti konkrétnym cieľom. Zvlášť, ak sa podarí do týchto iniciatív zapojiť väčšie množstvo krajín. Avšak už v tejto fáze sa ozývajú obavy (napr. zo strany Priateľov Zeme), že tieto iniciatívy, môžu byť začiatkom „privatizácie implementácie“. Proces manažovaný OSN má byť hlavne o tom, aby si vlády plnili svoju globálnu zodpovednosť tým, že budú súhlasiť na potrebných a hlavne silných medzinárodných dohodách. Podľa Priateľov zeme: „Zodpovednosť za odsúhlasenie a implementáciu globálnych sociálnych a environmentálnych pravidiel musí zostať na pleciach vlád. OSN by sa nemalo stať trhoviskom pre individuálne iniciatívy predkladané zainteresovanými skupinami, ako sú napríklad obchodné spoločnosti“. Snahou je, aby nedošlo k odvedeniu pozornosti od výsledkov typu 1, ktoré môžu priniesť podstatne závažnejšie dohody. Bolo by tragickou chybou tohto stretnutia, ak by sa namiesto silných a záväzných medzinárodných pravidiel zmenil Johannesburg na diskusiu o partikulárnych iniciatívach.

Záver

Summit nesie v názve termín „Trvalo udržateľný rozvoj“, pričom tento termín je obtiažne definovať a navyše sa stáva slovnou hračkou pomaly pre akýkoľvek scenár vývoja. Rozvinuté krajiny hovoria o trvalo udržateľnom vývoji na globálnej úrovni, pričom to skôr vyzerá ako snaha vnútiť celému svetu predstavu o jedinom možnom spôsobe založenom na neoliberalizme, odbúravaní prekážok obchodu a ekonomickom raste ako jedinom možnom scenári. Keďže delegácie asociovaných krajín Európskej únie budú s najväčšou pravdepodobnosťou koordinovať svoj postup s úniou, je dobré pozrieť sa, aký je postoj EÚ v tomto aspekte. Z doterajšieho vývoja je zrejmá jasná podpora únie dohodám z Doha (Viď Rámček 2). Jednou z možností, ako ovplyvniť výsledok Johannesburgu, je koordinovaný postup a kampaň mimovládnych organizácií a podpora stanovísk vypracovaných v rámci medzinárodných sietí. Druhou možnosťou je lobbying na národnej úrovni a podpora informovanosti členov národných delegácií, ktoré sa tohto summitu zúčastnia.

Rámček 1: Predpokladané výsledky Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji

V zásade sa očakávajú dva druhy výsledkov, ktoré by Svetový summit a jeho prípravný proces mal priniesť:

I. Prvý výsledok budú dokumenty, ktoré vzídu z rokovaní všetkých štátov sveta v tzv. Globálnej prípravnej komisii. Prvým dokumentom bude celkové zhodnotenie toho, čo sa dosiahlo od konferencie v Rio de Janeiro. To by malo identifikovať hlavné prekážky na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju. Očakáva sa tiež, že tento dokument definuje potrebný inštitucionálny rámec pre trvalo udržateľný rozvoj. Na sérii prípravných stretnutí (tzv. PrepComm, posledné sa konalo 25. 3.–5. 4. 2002 v New Yorku) sa formuluje základný materiál s názvom „Chairman’s Paper“, ktorý bude slúžiť ako východisko pre dohodu. Druhý očakávaný dokument by mal obnoviť politický záväzok krajín smerovať k trvalo udržateľnému rozvoju a formulovať nové výzvy a možnosti v rámci Agendy 21.

II. Druhým typom výsledkov by mala byť séria záväzkov, cieľov a partnerstiev, ktoré budú prijaté jednotlivými krajinami alebo skupinami krajín na regionálnej úrovni, a ktoré by mali zahŕňať všetky hlavné skupiny, ako sú miestne vlády a samosprávy, súkromný sektor, MVO, vedeckú komunitu a pod. Cieľom je dosiahnuť partnerstvo privátnej a verejnej sféry (private-public partnership) a zainteresovať do tohto partnerstva vlády a/alebo medzinárodné inštitúcie. Tieto by mali mať konkrétne, merateľné výsledky a mali by obsahovať mechanizmy pre ich monitoring.    

Rámček 2: Vývoj stanoviska EÚ vo vzťahu k WTO v procese prípravy Predsedníckeho dokumentu (Chairman’s Paper) pre WSSD

Stanovisko EÚ zo 6. 2. 2002 obsahovalo napr. formuláciu:

„Rozvojová agenda z Doha (The Doha Development Agenda – DDA) ponúka Svetovej obchodnej organizácii možnosť hrať významnejšiu úlohu v tom, ako smerovať globalizáciu k podpore trvalo udržateľného rozvoja na celom svete. Jednoznačne vítame DDA a zaväzujeme sa k jej plnej implementácii. Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji by sa mal zamerať na to, ako identifikovať opatrenia na podporu uskutočnenia DDA“

Táto bola po ďalšom kole rokovaní a silnej kritike hlavne zo strany MVO trocha zmiernená (na stretnutí v New Yorku z 27. 3. 2002) na nasledujúci paragraf (d) v 5. kapitole Trvalo udržateľný rozvoj v globalizujúcom sa svete (táto formulácia bola včlenená aj do poslednej verzie „Predsedníckeho dokumentu z 5. apríla t.r.):

„Podporiť členov WTO pri implementovaní výsledkov 4. ministerskej konferencie v Katarskom Doha, konanej 9. až 14. novembra 2001, takže svetový obchod podporí trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých krajinách, vrátane najmenej rozvinutých krajín, malých ostrovných štátov, vnútrozemských rozvojových krajín a krajín vo fáze transformácie ekonomiky (tým sú mienené aj krajiny strednej a východnej Európy – pozn. autora), tak aby potreby a záujmy rozvíjajúcich sa krajín boli v centre pracovného programu WTO.“