Priviesť ekosystémy opäť k životu

foto: Karolína Gelatičová. Jozef Pecho
Potkáváme se na letní Klimatické dílně v Moravském Lieskovém, blízko česko-slovenské hranice. Pod vedením slovenské odnože Extinction Rebellion a Institutu Gaia zde probíhá týdenní tábor plný přednášek, workshopů a společného tvoření ve jménu udržitelnosti. Jozef Pecho, vystudovaný klimatolog a meteorolog, zde vede přednášku Klima: nový příběh, inspirovanou americkým myslitelem Charlesem Eisensteinem. V první části se věnuje poslední zprávě Mezivládního panelu pro klimatickou změnu (IPCC). Spolu s permakulturistou Jozefem Fekiačem se dále dostávají k hlubším souvislostem, geopolitice, konzumní společnosti, ale zejména společně s účastníky přednášky načrtávají různá řešení, do kterých se každý může zapojit. Témat na rozhovor tedy nebylo málo.

Které projevy změny klimatu lze už dnes pozorovat na Slovensku? V Česku je to zejména sucho, kolísání teplot, extrémnější srážky a častější povodně.

Tým, že sa v podstate nachádzame v tom istom geografickom regióne, sú tie prejavy veľmi podobné: predovšetkým južné oblasti Slovenska zápasia už dlhodobo — zhruba od rokov 1995, 2003 — s pomerne dlhodobým suchom, a to sa zvýrazňuje predovšetkým v poslednom desaťročí. Plus do tohoto nového režimu, kedy nám v krajine začína naozaj chýbať voda, prichádzajú aj intenzívnejšie zrážky. Podobne ako v Česku, ako ste spomínali, začínajú byť problémom aj extrémne prívalové zrážky. Práve v tomto roku 2021 máme s veľmi častým výskytom takýchto extrémnych prívalových a veľmi rýchlych zrážok veľké problémy. Zaznamenali sme už niekoľko desiatok situácií, kedy intenzívne búrky a lejaky spôsobili veľké problémy, či už na západnom, alebo východnom Slovensku.

Ďalším problémom sú niektoré fenomény, ktoré sa vyskytujú v priebehu roka a súvisia s väčšou premenlivosťou počasia a väčšou extrémnosťou. Tento rok sme na Slovensku mali pomerne chladnú jar, bola najchladnejšia od roku 1987, a nie dobre sa to podpísalo na vývoji plodín. Takéto neskoré, pomerne chladné obdobia počas jari, kedy sa na Slovensku vyskytujú aj mrazy v priebehu apríla-mája, sú paradoxne tiež spôsobené postupujúcou klimatickou zmenou. Zväčšuje sa pravdepodobnosť, že vpády studeného arktického vzduchu práve na konci zimy a na začiatku jari budú tiež častejšie. A toto už naozaj dokážeme údajmi potvrdiť.

Můžete uvést jeden konkrétní pozorovatelný dopad těchto změn?

Vidíme to v prejavoch prírody, ktorá veľmi citlivo reaguje na výkyvy počasia, na extremitu teplôt, sledujeme, že aj odozva rastlín a živočíchov začína byť zmätočná, niekedy preexcitovaná. Častokrát registrujeme kvitnutie rôznych plodín vo veľmi skorých, i naopak vo veľmi neskorých termínoch, takže celý ten systém je akosi rozkývaný a veľmi citlivo a nepredvídateľne reaguje na nové „stavy“ počasia. Toto je pre prírodu naozaj veľmi nepríjemné, musí sa s tým vysporiadavať pomerne dlho a my to z hľadiska poľnohospodárskej produkcie vnímame napríklad v nižších výnosoch, čo v posledných rokoch býva dosť častý fenomén.

V zaměstnání se věnujete modelování komplexních klimatických modelů. Dají se propojit vědecká data o klimatu nebo počasí s vizí lidské společnosti založené na principech udržitelnosti a ochrany klimatu?

Povedal by som, že áno, pretože niektoré časti, respektíve scenáre, ktoré do klimatických modelov vstupujú, počítajú aj s tým, že ľudská spoločnosť sa v nejakom bode v budúcnosti určitým spôsobom obrodí a začne využívať vo väčšej miere obnoviteľné zelené technológie a čistejšie formy ekonomiky. Pochopiteľne je otázka, či by sme dokázali do súčasnej generácie modelov zapasovať všetky predpoklady, ktoré počítame, že ľudia do svojho budúceho správania zakomponujú, ako je napríklad väčší záujem o prírodu, väčšia empatia, súcit s ekosystémom, väčšia starostlivosť o ten systém. Toto zatiaľ klimatické modely neobsahujú, ale nevidím nejaký problém, pokiaľ sa v budúcnosti táto časť výskumu — práve tej behaviorálnej klimatológie — rozvinie do väčších súvislostí aj na základe diela Charlesa Eisensteina. Tieto nové predpoklady správania, ktoré sa potom môžu prejaviť aj v nižších, respektíve vyšších emisiách, sa môžu do klimatických modelov zakomponovať.

Mohol by som ešte podotknúť, že či už predošlé, alebo súčasné generácie emisných scenárov, podľa ktorých sa potom ďalej modeluje fyzikálny stav klimatickej zmeny alebo klimatického systému, podliehajú v súčasnosti veľkej kritike, pretože nedokážu zohľadniť do veľkej komplexnosti všetky formy nových vedomostí, ktoré momentálne veľmi napredujú aj v oblasti povedomia o všetkých prichádzajúcich hrozbách.

Říkáte, že pro to, abychom zabránili katastrofám, je potřeba obnovit celý komplexní ekosystém. Které nejpodstatnější změny by lidstvo mělo v nejbližších letech realizovat, aby se obnova zemského ekosystému nastartovala?

Bohužiaľ klimatická zmena nie je jediný problém, ktorý sme spôsobili na planéte: oveľa vážnejší — a klimatická zmena je len akýmsi jeho dôsledkom a symptómom — je plošná devastácia. Hromadná devastácia biosféry, života, a vôbec tých veľmi jemne pretkaných a vyladených ekosystémových vzťahov. Súčasný globálny klimatický a biosférický systém bol vo vývoji niekoľko miliárd rokov, než dospel do takéhoto štádia, kedy môžeme študovať obrovské množstvo rôznych väzieb. A my ich v podstate teraz, v priebehu niekoľkých desaťročí až storočí veľkou rýchlosťou likvidujeme.

Toto je veľký problém a na toto by sme mali v najväčšej dôraznosti zacieliť svoje úsilie. Aby sme jednak ten ekosystém prestali likvidovať a devastovať v takom obrovskom rozmere (teraz myslím všetky známe ekosystémy, ktoré priamo alebo nepriamo trpia našimi antropogénnymi zásahmi) a potom ich začať revitalizovať a regenerovať do takej miery, aby sme ich minimálne dostali do pôvodného stavu, pretože len vitálna, na biosférickej úrovni plne fungujúca planéta sa dokáže lepšie prispôsobiť a lepšie odolávať aj prípadným dopadom zmeny klímy.

No a z tohoto hľadiska pokiaľ by sme mali planétu v pôvodnom neporušenom stave a pôvodne fungujúcom, tak aj v prípade, že by sme mali vysoké emisie skleníkových plynov, nie je dôvod uvažovať o tom, že by nám planéta s týmto dosť zásadne nepomáhala. My práve potrebujeme krajinu dostať do pôvodného stavu aj kvôli tomu, aby sme napríklad zvýšili záchyty skleníkových plynov. A toto je úloha, ktorá potom dôležito súvisí aj s obnovou všetkých porušených vzťahov, ktoré kedysi existovali a podporovali život na planéte.

Pretože teraz v kombinácii práve s dôsledkami klimatickej zmeny a v dôsledku toho, že devastujeme život, likvidujeme ho, sa môže v jednom okamihu stať, že klimatický a biosférický systém môže skolabovať vo veľmi krátkom čase a môže sa to prejavovať plošným vyhynutím veľkého množstva čeladí a druhov. Takže my by sme sa aj v súvislosti s klimatickou zmenou mali zamerať predovšetkým na revitalizáciu krajiny, revitalizáciu uhlíkového cyklu a rôznych biochemických cyklov a samozrejme prihliadať na to, že v prírode nie sme len my a nie sú tam len tie fyzikálne vzťahy, ale sú tam i iné prvky života, o ktoré by sme sa mali starať. A toto by mala byť naša prvoradá úloha.

Jozef Pecho na letní Klimatické dílně, foto: Karolína Gelatičová.

Mluvíme spolu na Klimatické dílně, kde se dvě desítky lidí vzdělávají v praktických dovednostech i teorii. Jak tyto poznatky a postupy přenést do širších kruhů společnosti?

Myslím si, že toto bude beh na dlhú trať, pretože na týchto akciách sa väčšinou stretávajú ľudia, ktorí už sú nejakým spôsobom o týchto problémoch uvedomelí a chcú vedieť viac. A hlavne chcú už v praktických krokoch niečo konkrétne robiť v krajine, aby ju z toho devastovaného a oslabeného stavu regenerovali do pôvodného stavu. Problém je v tom, že väčšinová populácia zatiaľ o tieto informácie nejaví veľký záujem. Samozrejme v budúcnosti sa to môže zmeniť, ale odpovedať na túto otázku je v súčasnosti dosť problematické. O tieto možnosti zatiaľ veľmi nejaví záujem vláda ani médiá a je ťažké tieto informácie presadzovať do širšej spoločnosti. Verím ale v to, že príde doba, kedy aj tieto informácie budú dostatočne naliehavé a dostatočne pripravené aj pre praktické užitie, aby sa aplikovali napríklad v komerčnom poľnohospodárstve alebo aj takým spôsobom, akým sa na tomto mieste pracuje s pôdou, s konkrétnymi permakultúrnymi praktikami. Môžu totiž do veľkej miery výrazne oživiť, respektíve priviesť pôdny fond do stratenej rovnováhy. My tú rovnováhu, aj kvôli cyklom uhlíka, musíme nadobudnúť, aby sme systém opäť priviedli k životu.

Podle nedávného výzkumu České klima 2021 se 88 procent české veřejnosti shoduje, že změna klimatu probíhá, v posledních letech zde též rostou proklimatické postoje. Jak je tomu na Slovensku?

To je ťažká otázka. Všeobecné povedomie je síce veľké, ľudia si uvedomujú, že tu hrozba zmeny klímy je, ale naviazať prepojenie medzi tým uvedomením a medzi tým, kedy už človek začne prakticky niečo v konkrétnych životných situáciách robiť, to je ešte pomerne dlhá cesta. Každopádne Slovensko, tak ako som uviedol aj k prvej otázke, už pociťuje veľmi reálne dopady zmeny klímy a možno je už len otázka času, kedy sa aj väčšinová spoločnosť na Slovensku trochu obrodí a začne si dobrovoľne vyhľadávať konkrétne informácie: napríklad ako riešiť konkrétne kroky v domácnosti šetrením energie alebo regeratívnejšie praktiky v poľnohospodárstve alebo v záhradkárstve.

Takže v súčasnosti aj napriek tomu, že situácia vyzerá celkom beznádejne, nemusí to byť vyslovene až také zúfalstvo. Pretože počet prípadov extrémneho počasia a kritického stavu klimatického systému, či už toho globálneho, alebo tu na Slovensku, nám začína ukazovať pomerne jasné signály toho, že pokiaľ rýchlo neobrátime kormidlo správania, tak sa nám to môže veľmi rýchlo vypomstiť už v priebehu niekoľkých desaťročí. Takže verím v to, že aj keď povedomie momentálne nie je až tam, kde by sme ho chceli mať, môže v priebehu nasledujúcich rokov vyslovene explodovať pozitívnym smerom.

Ve slovenské vládě je v současnosti jak progresivnější strana s výrazným ministrem životního prostředí, tak lídr jiné strany, který význam změn klimatu popírá. Jak velkou naději na realizaci „nových příběhů“ tedy na Slovensku vidíte?

V súčasnej politickej garnitúre, aj napriek tomu, že tam je určitá progresívnejšia vrstva politikov, ktorí si environmentálnu krízu uvedomujú, tak si zatiaľ nemyslím, že by bola až tak veľmi progresívna, či už je to SaS alebo OĽANO (vládní strany, pozn. red.). Minister Ján Budaj (OĽANO) sa v určitých smeroch naozaj snaží a chce vedieť o tejto hrozbe maximum informácií, ale momentálne je jeho agenda skôr orientovaná na elimináciu environmentálnych záťaží. Nemá zatiaľ veľkú kapacitu na to, aby sa intenzívne zaujímal o budovanie nových príbehov alebo elimináciu dôsledkov zmeny klímy. Ale samozrejme má okolo seba tým veľmi šikovných ľudí, ktorí prepájajú ľudí, zaujímajú sa o to a hľadajú možnosti, ako medzirezortne spolupracovať na rôznych stratégiách, ktoré aj Slovensko bohužiaľ potrebuje.

Pochopiteľne časom uvidíme aj na Slovensku, že naliehavosť zmeny klímy bude natoľko výrazná, expresívna a jasne definovaná, že najbližšie generácie politikov, možno už v ďalších parlamentných voľbách, budú natoľko informované a pripravené, že sa tam jednoducho posadí veľmi šikovný človek a začne to okamžite riešiť. Tomuto scenáru momentálne verím a závisí aj od toho, ako sa ten konkrétny človek — či už minister, alebo štátny tajomník — obklopí schopnými ľuďmi, PR a tými, ktorý sú nositeľmi nového príbehu. A pokiaľ sa nimi obklopí, tak myslím, že nie je problém tieto informácie celkom efektívne šíriť dokonca aj do vysokej politiky.

Připravily Romana Kaclíková a Karolína Gelatičová. Záznam z přednášky můžete zhlédnout na Facebooku

Články tématu vznikly díky spolupráci s Heinrich-Boell-Stiftung.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Pravidla pro komentáře: Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo smazat příspěvek, který nemá nic společného s tématem, obsahuje vulgarismy, rasistické a xenofobní vyjadřování či jiné urážky ostatních, obsahuje spam a komerční reklamu nebo je jinak nevhodný. Porušení pravidel může mít pro uživatele za následek dočasné nebo trvalé znemožnění vkládání dalších komentářů.

Upozornění: Publikovat články nebo jejich části, jakož i zveřejňovat fotografie a kresby z časopisu Sedmá generace nebo z jeho internetových stránek je možné pouze se souhlasem redakce.

Sedmá generace 4/2022 vychází v 2. polovině srpna.